Viete, čo má spoločné Vrakuňa a Harmanec? Po týchto Vianociach to nie je iba toaletný papier.
Známa hľadala na facebooku darcu gitary, vraj pre Alexka, ktorému zomrel ocko. Zistil, že má aj malého brata Viktorka, ktorý má rad autíčka, a mamu bez práce, bez vdovského a sirotského, lebo nespravodlivý štát... Blížili sa Vianoce a premýšľal som, ako deťom v mojej triede priblížiť ich podstatu.
Na triednickej hodine som deťom prečítal príbeh, ako ho napísala sama mama a zavolali sme spolu známej. Tá rodinu navštívila osobne. Pošleme im spoločný darček! Nič veľké, pár autíčiek, s ktorými sa už nehrám, pekný pozdrav a to stačí. Bol utorok pred Vianocami a balík sme plánovali poslať o dva dni. Mal som pochybnosti. Mnohé deti v mojej triede tiež nemajú na Vianoce doma otca a blahobyt... Majú však niečo, čo im nik nevezme, srdce na správnom mieste.
V stredu priniesla Miška do školy plnú zalepenú krabicu, vraj ju majú otvoriť až chlapci :) Do ďalšej krabice sme pridali pár autíčiek, a už som začínal tušiť, že aj tá bude malá. Večer mi písala Zdenkina mamina a ja som si nachystal krabicu od vysávača.
V posledný školský deň pred Vianocami, 22.12., žiaci VI.B sami odniesli na poštu dva balíky vážiace takmer 8kg. Pribalili do nich aj holiaci strojček, obliečky, vianočný pozdrav. Moje deti si odniesli iný darček, zážitok, že napriek vlastným trápeniam dokážem urobiť druhým radosť. Jedna skupina vypisovala na pošte tlačivá a zvyšok detí pri vchodových dverách púšťal ľudí dnu s prianím: „Šťastné a veselé!“
Mgr. Jozef Melicher